Strategické plánovanie v miestnych samosprávach SR

Ciele a podmienky podpory regionálneho rozvoja, pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce ustanovuje Zákon č. 539/2008 Z. z.[1] Zákon ďalej definuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja v nasledovnej hierarchickej štruktúre (§ 5), pričom každý hierarchicky nižší strategický dokument by mal byť vypracovaný v súlade s cieľmi a prioritami nadradeného:

1. Národná stratégia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky;
2. program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHSR) vyššieho územného celku;
3. program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHSR) obce[2];
4. resp., spoločný program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí.

Zákon o podpore regionálneho rozvoja explicitne neukladá povinnosť obciam mať a priori spracované PHSR. Vypracovanie a schválenie PHSR na úrovni VÚC a miestnych samospráv, spolu s príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou, je ale základnou podmienkou na predloženie žiadosti o poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu a z doplnkových zdrojov, vrátane zdrojov Európskych štrukturálnych a investičných fondov (§ 8 ods. 6). Obciam s nízkym počtom obyvateľov je odporúčané vypracovávať spoločné programy rozvoja obcí z dôvodu združovania zdrojov a kapacít na realizáciu vytýčených priorít.

V rámci projektu „Otvorené stratégie“ sme prehľadali webové sídla všetkých 2 933 miest a obcí SR a vytvorili záznam o stave zverejnenia ich strategických rozvojových dokumentov.

Pri zbere údajov o dokumentoch sme identifikovali:

• pre aké programové obdobie boli vypracované;
• dátumy vypracovania, schválenia a konca platnosti dokumentov;
• či sa jedná o dokument pre jednu obec alebo územie viacerých susedných obcí;
• a ďalšie atribúty, ktoré budú následne analyzované.

Získali sme 3032 záznamov o zverejnených PHSR obcí a miest, pretože niektoré samosprávy mali zverejnené viac ako jeden dokument, zatiaľ čo iné nemali zverejnený žiaden. Na mape nižšie sú znázornené iba tie najaktuálnejšie strategické rozvojové dokumenty.

Okrem vypracovania a schválenia dokumentu je rovnako dôležitá skutočnosť, či je tento dokument zverejnený a dostupný pre širokú verejnosť. Prostredníctvom komunikácie svojich cieľov a plánov sa stáva samospráva čitateľnou a otvorenou voči svojim obyvateľom a potenciálnym partnerom. Pokiaľ strategický rozvojový dokument nie je zverejnený a dostupný, jeho funkcia sa stáva formálnou iba pre potreby splnenia podmienky pre čerpanie dotácií. Táto skutočnosť deformuje pohľad na proces udržateľného regionálneho rozvoja a nevytvára predpoklady na budovanie lokálnych partnerstiev.

Približne 13 % (t.j. 266) obcí malo zverejnený strategický rozvojový dokument z predchádzajúcich programových období s predĺženou platnosťou uznesením miestneho zastupiteľstva. V ideálnom prípade by toto riešenie malo byť len dočasné, na preklenutie obdobia prípravy, resp. aktualizácie dokumentu pre nové programové obdobie. Príprava nového dokumentu je spojená s analýzou aktuálnych údajov o území, ako aj zberom spätnej väzby od obyvateľov prostredníctvom participatívnych nástrojov. Pokiaľ je dokument predĺžený iba formálne, výrazne zastaráva a prestáva byť relevantným nástrojom podpory rozvoja, pretože nedokáže reagovať na dynamicky sa meniace podmienky a dopyty v území.

Na nasledujúcej mape môžeme sledovať, ktoré obce mali ku dňu 31. októbra 2018 vypracovaný a zverejnený strategický rozvojový dokument.

Pri prvom pohľade na mapu môžeme sledovať jednoznačné severozápadné (VÚC BSK, TSK, NSK, TNSK, ZSK) a juhovýchodné (VÚC BBSK, KSK, PSK) rozdelenie územia SR.

• V severozápadnej časti -Slovenska prevažujú obce so zverejnenými strategickými dokumentmi vypracovanými pre aktuálne programové obdobie 2014 – 2020. Sporadicky a priestorovo izolovane sa nachádzajú obce so zverejnenými strategickými dokumentmi z predchádzajúcich programových období. Aj obce bez zverejnených dokumentov, ktoré na mape predstavujú šedé plochy, sú prevažne izolované, resp. predstavujú len územne malé klastre.
• V juhovýchodnej časti SR má najväčší počet obcí strategický dokument vypracovaný pre obdobie 2014 – 2020. Rozdiel je vo väčšom počte obcí so zverejneným strategickým dokumentom z programového obdobia 2007 – 2013, ktoré vytvárajú priestorovo rozsiahle klastre (okresy Brezno, Rimavská Sobota, Michalovce, Sobrance, Humenné). Negatívnym javom je pomerne veľký počet obcí, ktoré nemajú zverejnený žiadny strategický rozvojový dokument od roku 2004. Tento stav indikuje pasívnejší prístup obcí v menej rozvinutých regiónoch k riadeniu svojho rozvoja. Takéto obce sú veľmi priestorovo koncentrované. Dôsledkom sú súvislé plochy územia, s nízkym predpokladom zdola budovaného udržateľného miestneho rozvoja.

Jedným z prejavov tejto disparity je znížená schopnosť obcí v juhovýchodnej časti Slovenska čerpať finančnú podporu regionálneho rozvoja. Vláda SR na tento stav zareagovala vytvorením štatútu tzv. najmenej rozvinutých okresov.[3]Ich rozvoj je riadený na základe každoročne pripravovaných Akčných plánov (§ 4), ktoré by mali vychádzať zo strategických dokumentov PHSR, ktoré ale obciam chýbajú. Týmto spôsobom bol oslabený systematický prístup k udržateľnému regionálnemu rozvoju s dlhodobým plánovaním cieľov a aktivít a zodpovednosť za rozvoj územia a obcí sa preniesla na centrálnu úroveň (Úrad vlády SR)[4].

Detailnejší pohľad na regionálne rozdiel v oblasti strategického plánovania na lokálnej úrovni poskytne séria článkov rozdelených podľa území NUTS2: (1) BSK + Západné Slovensko, (2) Stredné Slovensko a (3) Východné Slovensko.

[1] Zákon č. 539/2008 Z. z. Zákon o podpore regionálneho rozvoja
[2] V praxi sa v programovom období 2014 -2020 používa aj termín „Program rozvoja obce / mesta“ (PRO /PRM)
[3] Zákon č. 336/2015 Z. z. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
[4] http://www.nro.vlada.gov.sk/