Strategické plánovanie pre programové obdobie 2021- 2027

V máji tohto roku (2018) predstavila Európska komisia návrh viacročného rozpočtu na programové obdobie 2021 – 2027 vo výške 1,35 biliónov EUR[1]. Pre účely dosahovania cieľov kohéznej politiky bolo predbežne vyčlenených 34,5 % z tejto sumy, čo predstavuje 442,4 miliady EUR[2].

Konkrétna alokácia zdrojov toho finančného rámca pre jednotlivé štáty a regióny Európskej únie budú závisieť od strategického plánovania, na začiatku ktorého sa v súčasnosti nachádzame. Program spolupráce ESPON 2020[3] (European Spatial Planning Observator Network) vznikol s účelom posilnenia účinnosti kohéznej politiky a iných sektorových politík a programov v rámci európskych fondov štrukturálnych investícií (ESI), ako aj národných a regionálnych politík územného rozvoja prostredníctvom tvorby a šírenia priestorových dát všetkých členských štátov EÚ. Program ESPON 2020, priniesol cenné vstupy do diskusie spojenej s novým cyklom tvorby stratégií a programov na Európskej, národnej, regionálnej aj lokálnej úrovni pre programové obdobie 2021 – 2027, ktoré odpovedajú na 3 základné otázky, ako by mala vyzerať kohézna politika:

• Aké by mali byť geografické princípy budúcich politík a ako by mali byť špecifické typy územia cielené?
• Ako by mali byť riešené regionálne a urbánne výzvy a ako vytvoriť nové príležitosti v kľúčových oblastiach rozvoja?
• Aké prístupy by mali byť aplikované pre maximalizáciu efektu politík, pre najvyššiu mieru návratnosti investícií a vytvorenie synergií vedúcich k inovatívnym riešeniam?

Geografický aspekt plánovania

Geografický aspekt, resp. zohľadňovanie teritoriálnych špecifík by mal byť naďalej podporovaný princíp pri tvorbe politík či rozhodovaní o smerovaní územia (policy-making). Strategické materiály, aj na lokálnej úrovni, by mali teda vychádzať z detailnej analýzy a zhodnotenia kľúčových výziev a perspektív rozvoja.

Zároveň si však vzrastajúce prepojenie a vzájomná závislosť sídiel a regiónov vyžadujú zmenu perspektívy, akou sme sa doteraz pozerali na rozvoj územia. Rozvojové aktivity a ich koordinácia musia prekročiť administratívne hranice sídiel (horizontálne väzby) a zároveň postihnúť široké spektrum aktérov (vertikálne väzby), zainteresovaných v spoločnom úsilí dosiahnuť lepšie výsledky a ich dopad na územie, prostredníctvom zdieľania zdrojov, nákladov a lepšie koordinovanými  iniciatívami.

Dosahovanie lepších výsledkov avšak s obmedzenými verejnými zdrojmi je možné iba prostredníctvom spoločných aktivít. Spoločné úsilie a záujem v širšom geografickom priestore by malo byť oveľa podstatnejším elementom tvorby a realizácie verejných politík na všetkých úrovniach.

• Podpora polycentrického rozvoja posilňovaním potenciálu územia na základe jeho špecifických aktív a funkčných väzieb

To v podstate znamená povzbudzovanie regiónov a sídiel k spolupráci so susednými územiami a zdieľaním ich špecifických funkcií. Pokiaľ je tento princíp implementovaný správne, vedie k zvýšeniu konkurencieschopnosti regionálnych centier, zatiaľ čo na druhej strane vedie k rovnovážnejšiemu rozvoju okolitého územia a prekonáva negatívny efekt periférnosti. Zároveň tento princíp podporuje efektívne vynakladanie verejných zdrojov, pretože eliminuje duplicitu rolí a funkcií sídiel v území a zároveň prináša benefity väčšej skupine miestnych obyvateľov. (napr. racionalizácia rozmiestnenia školských zariadení s cieľom zvýšenia kvality vyučovania, pričom ušetrené náklady zo zrušených škôly v niektorých obciach budú môcť hradiť výdavky na školské autobusy).

• Využívanie integrovaného prístupu k rozvoju lokality

Aby snaha rozvíjať nejakú lokalitu, sídlo či región dosiahla svoj maximálny potenciál, bude dôležité k nej integrovane pristupovať  na základe 4 princípov:

1. Územná integrácia – osvojenie si pohľadu na rozvoj územia mimo administratívnych hraníc, ale cez porozumenie prepojeniam, vzťahom a vzájomnej závislosti miestnych aktérov;
2. Tematická integrácia – holistický a medzisektorový prístup k rozvoju územia, pri ktorom by investície do ľudského kapitálu, infraštruktúry, inovácií, služieb a pod. mali byť v jednej línii dosahovania vyššej kvality života miestnej populácie;
3. Verejno-súkromné partnerstvá a široké zapájanie zainteresovaných aktérov – ako kľúčový aspekt pre to, aby si verejnosť osvojila rozvojový proces a spoločne si definovali želané ciele.
4. Finančná integrácia –  bude dôležité umožniť kombináciu rôznych zdrojov a zabezpečiť ich koordináciu pre dosahovanie lokálne a regionálne definovaných cieľov. Zároveň definovanie politík by nemalo byť determinované dostupnosťou finančnej pomoci, ako sa to stalo v súčasnom programovom období, pretože to vedie k neefektívne vynaloženým investíciám, nedosahujúcim žiadané ciele.

Tieto princípy by mali byť nosnými aspektmi zohľadnenými pri tvorbe nových strategických plánov. Zároveň je však dôležité zachovať určitú mieru flexibility stratégií, aby boli schopné  adaptovať sa na neustále sa meniacu realitu.

Program ESPON 2020 odporúča, pre zachovanie integrovaného charakteru rozvojového plánu, vytvárať komplexnú rozvojovú stratégiu (v protiklade k tvorbe množstva sektorových dokumentov), teda dokumenty charakteru PHSR či PRO / PRM. Týmto spôsobom je totiž možné zosúladiť a harmonizovať rozdielne záujmy a možné rozvojové opatrenia na základe holistického pohľadu na územie a jeho potenciál.

Tieto odporúčania sa premietli aj do princípov Kohéznej politiky Európskej únie, ktorá by mala:

1. Pokračovať v podpore tvorby a implementácie lokálnych a regionálnych stratégií;
2. Povzbudzovať a podporovať spoločné investície, prostredníctvom mainstreamových európskych podporných programov ako aj v rámci európskej územnej spolupráce;
3. Ďalej podporovať využívanie integrovaných územných investícií (ITI) a ďalších integrovaných územných prístupov (napr. CLLD)
4. Pokračovať vo financovaní pan-európskych programov, zameraných na budovanie kapacít národných, regionálnych a lokálnych zainteresovaných aktérov.

ZDROJ: https://www.espon.eu/sites/default/files/attachments/ESPON_Policy_Brief_Territorial_dimension_of_future_policies.pdf

[1] http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3570_en.htm

[2] https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/budget-proposals-modern-eu-budget-may2018_en.pdf

[3] Hlavné ciele programu ESPON 2020:

• Prispieť k väčšiemu používaniu priestorových dát pri tvorbe politík a programov týkajúcich sa politiky súdržnosti EÚ
• Vykonať aplikovaný výskum a analýzy a uľahčiť prenos a výmenu poznatkov pre účely politických procesov poskytnutím priestorových dát v na podporu tvorby politík
• Sledovať hlavné európske územné trendy, možnosti a výzvy, a poskytnúť analytické nástroje s cieľom aktívne prispieť prostredníctvom priestorových dát a skúseností EÚ k politickým procesom a diskusiám, ako aj k vytváraniu územných stratégií.
• Zabezpečiť efektívnu, včasnú a rýchlu prezentáciu dát, ich maximálny dosah a využitie potenciálnymi záujemcami