Distribúcia zverejnených strategických rozvojových dokumentov obcí v NUTS2 Východné Slovensko

Sledované územie NUTS2 Stredné Slovensko tvorí spolu 1 126 obcí.  Z nich 64,47 % (726 obcí) malo zverejnený aspoň jeden strategický rozvojový dokument (ďalej PRO/M; SPRO[1]) v období od roku 2004.

Rozdelenie týchto obcí v jednotlivých okresoch je uvedené  v grafe č.1.  V Košickom samosprávnom kraji sa nachádza väčší podiel obcí so zverejnenou stratégiou rozvoja (priemerne 60 % obcí v okrese) než v Prešovskom kraji. V okrese Stropkov a Svidník mala menej než polovica samospráv zverejnené stratégie rozvoja.

Graf 1 Podiel obcí so zverejneným strategickým dokumentom

Priestorové rozloženie obcí podľa zverejnenia ich strategických dokumentov môžeme sledovať na mape č.1. V rámci územia NUTS 2 Východné Slovensko je taktiež badateľný severozápadný – juhovýchodný gradient, kde s posunom na východ a juh územia narastá počet obcí bez zverejnenej stratégie rozvoja.

V západnej časti sledovaného územia sa nachádzajú obce bez zverejnených stratégií priestorov izolovane (okres Poprad, Kežmarok). Priestorovo konzistentnejší klaster bol identifikovaný v okrese Rožňava (1). Druhý, priestorovo rozsiahlejší, ale vnútorne fragmentovaný klaster tvoria obce v okrese Levoča a blízke obce v okolitých okresoch (2).

Pri pohľade na obce v blízkosti hraníc s Poľskou republikou môžeme identifikovať 2 klastre; na pomedzí okresov Stará Ľubovňa a Bardejov (3) a priestorovo rozsiahlejší a vnútorne homogénnejší klaster v okresoch Stropkov, Svidník a Vranov nad. Topľou (4). Tento región je v ostrom kontraste s obcami v okresoch Medzilaborce, Snina a Humenné, kde sú obce bez zverejnenej stratégie skôr výnimkou.

V bezprostrednom okolí mesta Košice boli identifikované 2 klastre (5) a (6), oba tvoria obce najmä z okresu Košice – okolie.

Posledné 2 klastre obcí bez zverejnených strategických dokumentov sa rozprestierajú na Východoslovenskej nížine, konkrétne v južnej časti okresu Trebišov (7) a v okrese Sobrance (8).

Mapa 1 Distribúcia obcí bez zverejnených strategických dokumentov

V rámci projektu sme zbierali záznamy o zverejnených PRO/M alebo SPRO  v programových obdobiach: 2004 – 2006 (červená); 2007 – 2013 (žltá); 2014 – 2020 (zelená) (mapa 2). Historické strategické dokumenty môžu slúžiť ako referenčné rámce pre vyhodnotenie realizácie naplánovaných rozvojových aktivít a porovnanie s programovým rozpočtom obcí. Zároveň indikujú aktivitu a najmä kontinualitu strategického plánovania obcí v území.

Z celkového počtu 726 obcí v sledovanom území, ktoré mali zverejnený strategický rozvojový dokument, ich 88,1 % (t.j. 640 obcí) malo vpracovaný pre aktuálne programové obdobie 2014 – 2020. Ďalších 11,2 % (t.j. 81 obcí) malo ako aktuálny zverejnený dokument z programového obdobia 2007 – 2013 a 0,68 % (t.j. 5 obcí) z programového obdobia 2004 – 2006. (mapa 2)

Mapa 2 Distribúcia obcí so zverejnenými stratégiami podľa obdobia prípravy

Pri sledovaní existencie, resp. zverejnení PRO/M alebo SPRO, je zaujímavé porovnanie s veľkosťou jej miestnej populácie. Disponovanie dokumentom je totiž základnou podmienkou oprávnenosti pre čerpanie finančnej pomoci z EŠIF.

Obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú, podľa podmienok výziev, oprávnené čerpať finančnú pomoc v rámci operačných programov financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Rozvoj obcí s menej ako 2 000 obyvateľmi je podporený najmä v rámci operačného Programu rozvoja vidieka, ktorý je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, prípadne v rámci podpory Miestnych akčných skupín (ďalej MAS) z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[2].

• V sledovanom území sme identifikovali 14 obcí, ktoré majú viac ako 2 000 obyvateľov a nemali od roku 2004 zverejnený žiadny strategický dokument. (mapa 3) Jedná sa o obce Podhorany, Stráne pod Tatrami, Lomnička, Hrabušice, Švedlár, Drienovec, Veľká Ida, Jarovnice, Fintice, Chminianske Jakubovany, Bystrá, Vechec, Vojčice a Rozhanovce. Neznamená to, že tieto obce dokumentmi nedisponujú, znamená to však, že ich obyvatelia a relevantní regionálni aktéri nemajú jednoduchý prístup k strategickým prioritám obce, čo v konečnom dôsledku znižuje potenciál územia pre endogénny rozvoj.

Mapa 3 Obce s populáciou väčšou ako 2 000 obyv. podľa stavu zverejnenia dokumentu

• Naopak, na území Východného Slovenska sme našli 402 obcí, ktoré majú menej ako 2 000 obyvateľov a zároveň majú vypracované vlastné Programy rozvoja obcí. (mapa 4) Aj keď znalosti o území na základe analýz a zberu spätnej väzby od obyvateľov sú vždy prínosné, nevýhodou strategického plánovania malých obcí je ich prevažne nízka schopnosť realizovať svoje zámery. V takomto prípade spĺňajú strategické dokumenty iba formálnu podmienku pri čerpaní európskych zdrojov.

Tento nedostatok môže preklenúť spoločné strategické plánovanie susediacich obcí, ktorého výsledkom je tzv. Spoločný program rozvoja obcí, či mikroregiónu[3] (SPRO).  V rámci našej analýzy sme našli 184 obcí v sledovanom území, ktoré sa združili a vypracovali 15 SPRO, z nich:

– 7 mikroregiónov sa nachádza v Prešovskom kraji a majú vypracovanú a zverejnenú stratégiu pre aktuálne obdobie 2014 – 2020 (Mikroregión Spišský hrad – Podbranisko, Mikroregión Stredná Topľa, MAS Laborec a 4 navzájom susediace mikroregióny: Združenie obcí Hankovce, Harhaj, Kochanovce, Olšavce; Združenie obcí Janovce, Kľušov, Kobyly, Tročany; Združenie obcí Lukavica, Nižná Voľa, Rešov, Vyšná Voľa; Združenie obcí Abrahámovce, Buclovany, Koprivnica, Lopúchov, Stuľany, Vyšný Kručov.

– 3 mikroregióny (Mikroregión Čremošná, Združenie obcí Dvorníky-Včeláre, Turnianska Nová Ves, Zádiel a Žarnov; Združenie obcí Bara, Borša, Černochov)   sa nachádzajú v Košickom kraji a majú taktiež zverejnený strategický dokument pre aktuálne programové obdobie;

– 1 SPRO je vypracované ako PHSR mesta Košice a všetkých jeho 22 mestských časti

–  3 mikroregióny v PSK (Mikroregión Pčolinskej a Udavskej doliny, Koškovský mikroregión a Združenie obcí Topoľ) a 4 mikroregióny v KSK (Združenie obcí Hornád, Slanský mikroregión, Mikroregión Poondavie, Mikroregión Borolo) mali zverejnenú stratégiu pre obdobie 2007 – 2013; pričom časť obcí v týchto mikroregiónoch si pre aktuálne programové obdobie vypracovalo vlastné dokumenty, čo indikuje ustúpenie od spoločného strategického plánovania v území. (obce v žltých mikroregiónoch podfarbené zelenou).

Mapa 4 Distribúcia obcí s menej ako 2 000 obyv. podľa typu zverejneného strategického dokumentu

Pri sledovaní združovania obcí v téme regionálneho rozvoja, nemožno opomenúť Miestne akčné skupiny (MAS), ktoré vznikli v rámci podpory v Prioritnej osi 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj riadený komunitou[4]“ v programovom období 2014 -2020. Združenia MAS majú vypracované svoje stratégie rozvoja územia, ktoré sú základnou podmienkou pre ich schválenie  Národnou sieťou pre rozvoj vidieka. Združenia MAS sa následne môžu uchádzať o finančnú podporu, ktorú následne prostredníctvom otvorených výziev ďalej distribuujú svojim členom, na základe svojich strategických priorít. Podpora obcí prostredníctvom MAS je tematicky limitovaná špecifickými cieľmi IROP PO5:

• 5.1.1. Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií;
• 5.1.2. Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach.

Na mape č. 5 môžeme sledovať transformáciu mikroregiónov vytvorených v rámci programového obdobia 2007 – 2013 na MAS v programovom období 2014 -2020 (žlto ohraničené mikroregióny). Tento jav poukazuje na prispôsobovanie sa strategického plánovania a obcí aktuálnym zdrojom a nie konfiguráciu zdrojov pre potreby obcí..

Takmer všetky obce s vypracovaným SPRO pre aktuálne programové obdobie (modro ohraničené mikroregióny), sú zároveň aj združené v rámci MAS, čo za predpokladu zosúladených strategických priorít v území predstavuje potenciál pre tvorbu synergických efektov v rozvoji a komplementárne využívanie zdrojov.

Mapa 5 Distribúcia MAS a obcí so zverejneným SPRO

[1] PRO/M – program rozvoja obce/mesta;  SPRO – Spoločný program rozvoja obcí
[2] Prioritná os 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj vedený komunitou“
[3] Miestne akčné skupiny v tejto fáze projektu nie sú sledované
[4] http://www.nsrv.sk/?pl=70