Distribúcia zverejnených strategických rozvojových dokumentov obcí v NUTS2 Stredné Slovensko

Sledované územie NUTS2 Stredné Slovensko tvorí spolu 831 obcí.  Z nich 71,36 % (593 obcí) malo zverejnený aspoň jeden strategický rozvojový dokument (ďalej PRO/M; SPRO[1]) v období od roku 2004.

Rozdelenie týchto obcí v jednotlivých okresoch je uvedené  v grafe č.1. Najväčší podiel obcí so zverejnenou stratégiou rozvoja sa nachádza v Žilinskom samosprávnom kraji, s výnimkou okresu Turčianske Teplice. V Banskobystrickom kraji sa nachádza väčší počet okresov s nízkym podielom obcí so zverejnenými stratégiami.

Graf 1 Podiel obcí so zverejneným strategickým dokumentom

Priestorové rozloženie obcí podľa zverejnenia ich strategických dokumentov môžeme sledovať na mape č.1. Vo všeobecnosti je badateľný severojužný gradient, kde na severe Žilinského kraja je iba málo a priestorovo oddelených obcí bez zverejnených strategických dokumentov. Čím ďalej na juh sa objavuje viac obcí bez zverejneného PRO, pričom je možné badať 2 súvislejšie územia: v okrese Turčianske Teplice a Martin (1)  a na pomedzí okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš (2).

V Banskobystrickom kraji iba 64,34 % obcí malo zverejnený strategický dokument. Aj v Banskobystrickom kraji môžeme sledovať severojužný gradient, kde s výnimkou severu okresov Banská Bystrica a Žiar nad Hronom (3), sa väčšina obcí bez zverejnených dokumentov nachádza v južnej časti VÚC.

Priestorovo rozsiahly klaster obcí s rôznym stavom zverejnenia dokumentov sa nachádza v západnej časti okresu Veľký Krtíš, Krupina, Banská Štiavnica a Žarnovica (4). Obdobne fragmentované sú klastre v okrese Poltár (5) a strednej časti okresu Revúca (6).

Koncentrácia obcí bez zverejnených strategických dokumentov sa zvyšuje s narastajúcou blízkosťou južných hraníc s Maďarskou republikou, v juhovýchodnej časti okresu Veľký Krtíš (7) a okresoch Lučenec a Rimavská Sobota (8).

Mapa 1 Distribúcia obcí bez zverejnených strategických dokumentov

V rámci projektu sme zbierali záznamy o zverejnených PRO/M alebo SPRO  v programových obdobiach: 2004 – 2006 (červená); 2007 – 2013 (žltá); 2014 – 2020 (zelená) (mapa 2). Historické strategické dokumenty môžu slúžiť ako referenčné rámce pre vyhodnotenie realizácie naplánovaných rozvojových aktivít a porovnanie s programovým rozpočtom obcí. Zároveň indikujú aktivitu a najmä kontinualitu strategického plánovania obcí v území.

Z celkového počtu 593 obcí v sledovanom území, ktoré mali zverejnený strategický rozvojový dokument, ich 82,8 % (t.j. 491 obcí) malo vpracovaný pre aktuálne programové obdobie 2014 – 2020. Ďalších 15,6 % (t.j. 93 obcí) malo ako aktuálny zverejnený dokument z programového obdobia 2007 – 2013 a 1,5 % (t.j. 9 obcí) z programového obdobia 2004 – 2006. (mapa 2)

Mapa 2 Distribúcia obcí so zverejnenými stratégiami podľa obdobia prípravy

Pri sledovaní existencie, resp. zverejnení PRO/M alebo SPRO, je zaujímavé porovnanie s veľkosťou jej miestnej populácie. Disponovanie dokumentom je totiž základnou podmienkou oprávnenosti pre čerpanie finančnej pomoci z EŠIF.

Obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú, podľa podmienok výziev, oprávnené čerpať finančnú pomoc v rámci operačných programov financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Rozvoj obcí s menej ako 2 000 obyvateľmi je podporený najmä v rámci operačného Programu rozvoja vidieka, ktorý je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, prípadne v rámci podpory Miestnych akčných skupín (ďalej MAS) z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[2].

• V sledovanom území sme identifikovali 3 obce, ktoré majú viac ako 2 000 obyvateľov a nemali od roku 2004 zverejnený žiadny strategický dokument. (mapa 3) Jedná sa o obce Hodruša – Hámre, Kalinovo a Rimavská Seč. Neznamená to, že tieto obce dokumentmi nedisponujú, znamená to však, že ich obyvatelia a relevantní regionálni aktéri nemajú jednoduchý prístup k strategickým prioritám obce, čo v konečnom dôsledku znižuje potenciál územia pre endogénny rozvoj.

Mapa 3 Obce s populáciou väčšou ako 2 000 obyv. podľa stavu zverejnenia dokumentu

• Naopak, na území Stredného Slovenska sme našli 482 obcí, ktoré majú menej ako 2 000 obyvateľov a zároveň majú vypracované vlastné Programy rozvoja obcí. (mapa 4) Aj keď znalosti o území na základe analýz a zberu spätnej väzby od obyvateľov sú vždy prínosné, nevýhodou strategického plánovania malých obcí je ich prevažne nízka schopnosť realizovať svoje zámery. V takomto prípade spĺňajú strategické dokumenty iba formálnu podmienku pri čerpaní európskych zdrojov.

Tento nedostatok môže preklenúť spoločné strategické plánovanie susediacich obcí, ktorého výsledkom je tzv. Spoločný program rozvoja obcí, či mikroregiónu[3] (SPRO).  V rámci našej analýzy sme našli 196 obcí v sledovanom území, ktoré sa združili a vypracovali 17 SPRO, z nich:

– 6 mikroregiónov sa nachádza v Žilinskom kraji a majú vypracovanú a zverejnenú stratégiu pre aktuálne obdobie 2014 – 2020 (Mikroregión Terchovská dolina, Združenie obcí Rajeckej doliny, Združenie obcí Dolnej Oravy, Združenie obcí Oravského podhradia, Združenie obcí Horného Liptova a Združenie obcí Huty a Veľké Borové;

– 5 mikroregiónov (Mikroregión Magnezit, Mikroregión Turiec na Gemeri, Mikroregión Rimava a Rimavica, Mikroregión Teplý vrch a Mikroregión Východný Hont) sa nachádza v Banskobystrickom kraji a majú taktiež zverejnený strategický dokument pre aktuálne programové obdobie. Zaujímavá je koncentrácia týchto združení obcí v regióne Gemeru (s výnimkou posledného menovaného);

– 5 mikroregiónov v BBSK (Mikroregión Horehron, Mikroregión Chopok-juh, Mikroregión Nízke Tatry a Rudohorie, Mikroregión Severné Podpoľanie a Mikroregión Slanej) malo zverejnenú stratégiu pre obdobie 2007 – 2013; pričom veľká časť obcí v týchto mikroregiónoch si pre aktuálne programové obdobie vypracovalo vlastné dokumenty, čo indikuje ustúpenie od spoločného strategického plánovania v území. (obce v žltých mikroregiónoch podfarbené zelenou).

– 1 mikroregión (Združenie obcí Hrochoť, Čerín, Dolná Mičiná a Môlča) sa v programovom období 2014 – 2020 vyčlenil z Mikroregiónu Severné Podpoľanie, ktorého členmi boli spomenuté obce.

Mapa 4 Distribúcia obcí s menej ako 2 000 obyv. podľa typu zverejneného strategického dokumentu

Pri sledovaní združovania obcí v téme regionálneho rozvoja, nemožno opomenúť Miestne akčné skupiny (MAS), ktoré vznikli v rámci podpory v Prioritnej osi 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj riadený komunitou[1]“ v programovom období 2014 -2020. Združenia MAS majú vypracované svoje stratégie rozvoja územia, ktoré sú základnou podmienkou pre ich schválenie  Národnou sieťou pre rozvoj vidieka. Združenia MAS sa následne môžu uchádzať o finančnú podporu, ktorú následne prostredníctvom otvorených výziev ďalej distribuujú svojim členom, na základe svojich strategických priorít. Podpora obcí prostredníctvom MAS je tematicky limitovaná špecifickými cieľmi IROP PO5:

• 5.1.1. Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií;
• 5.1.2. Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach.

Na mape č. 5 môžeme sledovať transformáciu mikroregiónov vytvorených v rámci programového obdobia 2007 – 2013 na MAS v programovom období 2014 -2020 (žlto ohraničené mikroregióny). Tento jav poukazuje na prispôsobovanie sa strategického plánovania a obcí aktuálnym zdrojom a nie konfiguráciu zdrojov pre potreby obcí. Zaujímavé je však, že takéto mikroregióny sa nachádzajú v BBSK, ale nie v ŽSK.

Takmer všetky obce s vypracovaným SPRO pre aktuálne programové obdobie (modro ohraničené mikroregióny), sú zároveň aj združené v rámci MAS, čo za predpokladu zosúladených strategických priorít v území predstavuje potenciál pre tvorbu synergických efektov v rozvoji a komplementárne využívanie zdrojov.

Mapa 5 Distribúcia MAS a obcí so zverejneným SPRO

[1] PRO/M – program rozvoja obce/mesta;  SPRO – Spoločný program rozvoja obcí
[2] Prioritná os 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj vedený komunitou“
[3] Miestne akčné skupiny v tejto fáze projektu nie sú sledované
[4] http://www.nsrv.sk/?pl=70