Distribúcia zverejnených strategických rozvojových dokumentov obcí v NUTS2 Bratislavský kraj a NUTS2 Západné Slovensko

Sledované územie NUTS2 Bratislavský kraj a NUTS2 Západné Slovensko tvorí spolu 970 obcí.  Z nich 80 % (776 obcí) malo zverejnený aspoň jeden strategický rozvojový dokument (ďalej PRO/M; SPRO[1]) v období od roku 2004.

Rozdelenie týchto obcí v jednotlivých okresoch je uvedené  v grafe č.1, pričom údaje za bratislavské okresy sú agregované. Najväčší podiel obcí so zverejnenou stratégiou rozvoja sa nachádza v Bratislavskom samosprávnom kraji. Naopak, najmenší podiel obcí so zverejnenými stratégiami sa nachádza v Trenčianskom a v Nitrianskom kraji.

Graf 1 Podiel obcí so zverejneným strategickým dokumentom

Priestorové rozloženie obcí podľa zverejnenia ich strategických dokumentov môžeme sledovať na mape č.1. V Trenčianskom kraji sú rozdiely medzi jednotlivými okresmi výrazné. V južnej časti okresu Nové Mesto n. Váhom (1) a severovýchodnej časti okresu Bánovce n. Bebravou s presahom do okresu Prievidza (2) sa vytvorili priestorovo väčšie klastre obcí, bez identifikovaných alebo verejne dostupných rozvojových priorít.

V rámci Nitrianskeho kraja je distribúcia takýchto obcí rovnomernejšia, avšak aj tu vieme identifikovať skupiny priestorovo blízkych obcí, bez zverejnených stratégií. Ide najmä o skupinu obcí v juhovýchodnej časti okresu Nové Zámky (3), západnej časti okresu Levice (4), severozápadnej časti okresu Zlaté Moravce (5) a juhozápadnej časti okresu Topoľčany s presahom do okresu Hlohovec. Vo zvyšnom území sú obce bez strategických dokumentov prevažne priestorovo izolované.

Mapa 1 Distribúcia obcí bez zverejnených strategických dokumentov

V rámci projektu sme zbierali záznamy o zverejnených PRO/M alebo SPRO  v programových obdobiach: 2004 – 2006 (červená); 2007 – 2013 (žltá); 2014 – 2020 (zelená) (mapa 2). Historické strategické dokumenty môžu slúžiť ako referenčné rámce pre vyhodnotenie realizácie naplánovaných rozvojových aktivít a porovnanie s programovým rozpočtom obcí. Zároveň indikujú aktivitu a najmä kontinualitu strategického plánovania obcí v území.

Z celkového počtu 776 obcí v sledovanom území, ktoré mali zverejnený strategický rozvojový dokument, ich 89,8 % (t.j. 697 obcí) malo vpracovaný pre aktuálne programové obdobie 2014 – 2020. Ďalších 8,7 % (t.j. 68 obcí) malo ako aktuálny zverejnený dokument z programového obdobia 2007 – 2013 a 1,4 % (t.j. 11 obcí) z programového obdobia 2004 – 2006. (mapa 2)

Mapa 2 Distribúcia obcí so zverejnenými stratégiami podľa obdobia prípravy

Pri sledovaní existencie, resp. zverejnení PRO/M alebo SPRO, je zaujímavé porovnanie s veľkosťou jej miestnej populácie. Disponovanie dokumentom je totiž základnou podmienkou oprávnenosti pre čerpanie finančnej pomoci z EŠIF.

Obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú, podľa podmienok výziev, oprávnené čerpať finančnú pomoc v rámci operačných programov financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. Rozvoj obcí s menej ako 2 000 obyvateľmi je podporený najmä v rámci operačného Programu rozvoja vidieka, ktorý je financovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, prípadne v rámci podpory Miestnych akčných skupín (ďalej MAS) z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[2].

• V sledovanom území sme identifikovali 5 obcí, ktoré majú viac ako 2 000 obyvateľov a nemali od roku 2004 zverejnený žiadny strategický dokument. (mapa 3) Jedná sa o obce Trenčianska Teplá, Branč, Neded, Selice a Trhová Hradská. Neznamená to, že tieto obce dokumentmi nedisponujú, znamená to však, že ich obyvatelia a relevantní regionálni aktéri nemajú jednoduchý prístup k strategickým prioritám obce, čo v konečnom dôsledku znižuje potenciál územia pre endogénny rozvoj.

Mapa 3 Obce s populáciou väčšou ako 2 000 obyv. podľa stavu zverejnenia dokumentu

• Naopak, na území západného Slovenska sme našli 561 obcí, ktoré majú menej ako 2 000 obyvateľov a zároveň majú vypracované vlastné Programy rozvoja obcí. (mapa 4) Aj keď znalosti o území na základe analýz a zberu spätnej väzby od obyvateľov sú vždy prínosné, nevýhodou strategického plánovania malých obcí je ich prevažne nízka schopnosť realizovať svoje zámery. V takomto prípade spĺňajú strategické dokumenty iba formálnu podmienku pri čerpaní európskych zdrojov.

Tento nedostatok môže preklenúť spoločné strategické plánovanie susediacich obcí, ktorého výsledkom je tzv. Spoločný program rozvoja obcí, či mikroregiónu[3] (SPRO).  V rámci našej analýzy sme našli 71 obcí v sledovanom území, ktoré sa združili a vypracovali 9 SPRO, z nich:

–   1 mikroregión (Bielokarpatsko-Trenčiansky mikroregión) mal zverejnenú stratégiu iba pre programové obdobie 2004 – 2006

–    3 mikroregióny (Mikroregión Svornosť; Mikroregión Požitavie-Širočina a Mikroregión Veľké Zálužie, Lehota, Jarok, Báb, Rumanová) mali zverejnenú stratégiu pre obdobie 2007 – 2013; pričom časť obcí v týchto mikroregiónoch si pre aktuálne programové obdobie vypracovalo vlastné dokumenty, čo indikuje ustúpenie od spoločného strategického plánovania v území. (obce v žltých mikroregiónoch podfarbené zelenou).

–   4 mikroregióny  zverejenenú SPRO (Mikroregión Enviropark-Pomoravie; Mikroregión Horný Žitný ostrov, Združenie obcí Handlovskej doliny a obce Ratkovce a Žlkovce).

–   Iba 1 jeden mikroregión (Združenie obcí Termál), mal vypracovanú a zverejnenú stratégiu za obdobie 2007 – 2013  a aktuálne 2014 – 2020. Medzi týmito obdobiami došlo aj k zmene členov združenia, kde v novom období sa vyčlenili obce Podhájska a Pozba (výraznejšia žltá) a pridali sa obce Veľké Lovce a Vlkas (modrá bez žltého podfarbenia).

Mapa 4 Distribúcia obcí s menej ako 2 000 obyv. podľa typu zverejneného strategického dokumentu

Pri sledovaní združovania obcí v téme regionálneho rozvoja, nemožno opomenúť Miestne akčné skupiny (MAS), ktoré vznikli v rámci podpory v Prioritnej osi 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj riadený komunitou[4]“. Združenia MAS majú vypracované svoje stratégie rozvoja územia, ktoré sú základnou podmienkou pre ich schválenie  Národnou sieťou pre rozvoj vidieka. Združenia MAS sa následne môžu uchádzať o finančnú podporu, ktorú následne prostredníctvom otvorených výziev ďalej distribuujú svojim členom, na základe svojich strategických priorít. Podpora obcí prostredníctvom MAS je tematicky limitovaná špecifickými cieľmi IROP PO5:

• 5.1.1. Zvýšenie zamestnanosti na miestnej úrovni podporou podnikania a inovácií;
• 5.1.2. Zlepšenie udržateľných vzťahov medzi vidieckymi rozvojovými centrami a ich zázemím vo verejných službách a vo verejných infraštruktúrach.

Napriek tomu, že úroveň strategických dokumentov MAS a SPRO nie je z obsahového hľadiska rovnaká, na mape č. 5 môžeme sledovať transformáciu mikroregiónov medzi jednotlivými programovými obdobiami na MAS, resp. ich spojenie s okolitými združeniami do MAS (žlto ohraničené mikroregióny). Tento jav poukazuje na prispôsobovanie sa strategického plánovania a obcí aktuálnym zdrojom a nie konfiguráciu zdrojov pre potreby obcí. Zaujímavé je aj sledovanie obcí, ktoré majú pre aktuálne obdobie vypracované SPRO a zároveň sú aj členmi MAS. Takého sú obce Mikroregiónu Enviropark Pomoravie (MAS Dolné Záhorie) a Mikroregión obcí Handlovskej doliny (MAS ŽIAR). Naopak, obce Mikroregiónu Horný Žitný ostrov a Združenia obcí Termál, nie sú členmi MAS aj keď sa v ich okolí nachádzajú.

Mapa 5 Distribúcia MAS a obcí so zverejneným SPRO

[1] Prioritná os 5 IROP – CLLD „Miestny rozvoj vedený komunitou“
[2] PRO/M – program rozvoja obce/mesta;  SPRO – Spoločný program rozvoja obcí
[3] Miestne akčné skupiny v tejto fáze projektu nie sú sledované
[4] http://www.nsrv.sk/?pl=70